Svor (hornina)
| Svor | |
 Svor z oblasti Ľubietovej, Veporské vrchy. | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | sľudy prevažne muskovit, kremeň, plagioklas |
| Akcesórie | granát, staurolit, turmalín, apatit, grafit, chlorit |
| Vlastnosti | |
| Textúra | foliovaná - plástovitá, stredno- až hrubozrnná |
| Farba | sivá, zelenosivá, žltosivá, hnedočierna, miestami výrazne lesklá |
Svor je premenená hornina, ktorá sa tvorí pri strednom stupni regionálnej premeny hornín. Niekedy tiež označovaný ako sľudnato-kremenná bridlica[1]. Patrí do nižšej časti amfibolitovej fácie. Je zaraďovaný medzi kryštalické bridlice.
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Svor sa tvorí pri stredných až vyšších tlakoch a teplotách, hlavne z pelitických - ílových ale aj piesčitých sedimentov, hlavne pri orogénnej, regionálnej metamorfóze. Niektoré svory tiež môžu vznikať retrográdnou premenou[2] (diaftorézou rúl). Svory v prírode plynule prechádzajú do geneticky podobných hornín ako sú slabšie metamorfované svorové fylity, ktoré sú jemnozrnnejšie, s mikrošupinkovitým sericitom, alebo sa prestupujú s viac metamorfovanými svorovými rulami, ktoré majú hrubšiu zrnitosť a vyšší obsah živcov, ktoré sú navyše viac bázické[2].
Zloženie a vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]
Sú to strednozrnné alebo hrubozrnné horniny, v ktorých možno okom dobre rozoznať sľudy, hlavne muskovit, menej biotit a tiež kremeň. Podiel živcov, z ktorých prevažuje plagioklas (hlavne albit) je nízky a nezvykne presahovať 10%[1]. Z vedľajších minerálov je zastúpený aj amfibol a granát. Akcesorické minerály svorov sú hlavne turmalín, apatit, grafit, chlorit, rudy (magnetit) ai. Od rúl sa líšia nedostatkom živcov. Textúra býva rovnobežná i plástovitá. Štruktúra je zreteľne šupinatá. Odlučnosť svorov je dokonale bridličnatá, až doskovitá. Svory sú zväčša svetlo sfarbené, sivasté, žltkasté i zelenkasté ale i hnedočiene. Farba svorov závisí od prevládajúceho druhu sľudy. Podľa minerálneho zloženia sa rozoznávajú granátické, turmalinické, chloritické, grafitické, staurolitové a iné typy svorov[3].
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]V Českom masíve sa nachádza napríklad v Hrubom Jeseníku, ďalšie výskyty sú známe z Klínovca, Domažlíc, Kaplíc a celého moravika, hlavne okolo Vranova nad Dyjí v moravskej svorovej zóne[4].
V Západných Karpatoch sa svory vyskytujú spolu s rulami najmä v kryštaliniku jadrových pohorí ako je Tribeč, Považský Inovec (v severnom - seleckom bloku), Malé Karpaty (granátické a staurolitové) a v Tatrách. Bežné sú tiež v kryštaliniku veporika[3] hlavne v Slovenskom rudohorí a Kráľovohoľských Tatrách[5].
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Nemajú žiadne významné praktické použitie. Môžu byť použité ako kamenivo, do betónov, ako drvina na stavbu ciest atď[3]. Svory na Slovensku sú väčšinou veľmi rozpukané.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Putiš, M., 2004, Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
- ↑ a b PETRÁNEK, J. On-line geologická encyklopedie - svor [online]. geology.cz, [cit. 2008-08-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c Minerály a horniny Slovenska - horniny - svor [online]. mineraly.sk, [cit. 2008-08-19]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
- ↑ Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2008-08-19]. Dostupné online.
- ↑ Vladár, J. a kolektív, 1981, Encyklopédia Slovenska V. zväzok R-Š. Veda, Bratislava, s. 666
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svor (hornina)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.